Anton Srholec

Detstvo a povolanie

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici ako jedno zo siedmich detí. Vyrastal v prostredí hlbokej viery a rodinnej súdržnosti. V sedemnástich rokoch vstúpil do saleziánskeho rehoľného spoločenstva s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. V roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločenstvá a Antonovi Srholcovi znemožnil dokončiť štúdium teológie.

Väzenie a uránové bane

V roku 1951 sa pokúsil o útek cez hranice, aby v cudzine mohol zrealizovať svoj sen stať sa kňazom. Bol zadržaný, odsúdený na dvanásť rokov väzenia a desať rokov strávil ako nútený robotník. Prevažnú časť trestu si odpykal v uránových baniach v Jáchymove — v podmienkach, ktoré mnohí väzni neprežili.

Napriek fyzickej tvrdosti tohto obdobia si Srholec zachoval ľudskosť a vnútornú slobodu. Práve vo väzení sa jeho povolanie ku kňazstvu a službe prehĺbilo.

Po prepustení: štúdium a svätenie

Po prepustení z väzenia pracoval desať rokov ako robotník na stavbách, v továrňach a pri vysokých peciach v oceliarňach. Komunistická štátna moc mu nedovolila verejne pôsobiť. Napokon sa mu podarilo vycestovať do Talianska, kde absolvoval štúdium na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne a bol vysvätený za kňaza.

V dobe, keď tisíce ľudí z komunistického režimu emigrovali, sa Anton Srholec vzdal slobody a vrátil sa do totality v presvedčení, že tu môže byť osožnejší. Po návrate pôsobil v Bratislave v kostole Blumentál. Stal sa kňazom, ku ktorému ľudia prichádzali nielen pre sviatosti, ale aj pre otvorenú myseľ a priamu reč.

Samizdaty a druhé odvolanie

Srholec sa aktívne zapájal do vydávania samizdatovej náboženskej literatúry a udržiavania neoficiálnych kontaktov s disidentmi. Jeho činnosť bola neustále sledovaná Štátnou bezpečnosťou (ŠTB). V roku 1985 mu štát odňal súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej službe. Musel sa vrátiť k manuálnej práci.

Ani toto ho nezlomilo. Naďalej sa stretával s ľuďmi, pomáhal tam, kde mohol, a trpezlivo čakal na zmenu.

Po Novembri: práca pre tých najzraniteľnejších

Po páde komunizmu sa Anton Srholec naplno oddal verejnej a humanitárnej práci. Spolupracoval so Slovenským helsinským výborom pre práva menšín, v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje, pôsobil v Konfederácii politických väzňov a v iných spoločenských a sociálnych organizáciách.

Anton Srholec sa venoval aj konkrétnej pomoci ľuďom. Jeho srdce patrilo tým, ktorí sa strácali na okraji spoločnosti. Neúnavne bojoval za ich práva a dôstojnosť. Založil domov pre bezdomovcov v Bratislave, v ktorom pomáhali tým najzraniteľnejším členom spoločnosti. Vytvoril neziskovú organizáciu, ktorá im poskytovala útočisko a možnosť znovu sa postaviť na nohy.

Zo svojho presvedčenia urobil inštitúciu: jeho nezisková organizácia fungovala ako konkrétna odpoveď na sociálnu núdzu. Srholec veril, že viera bez činu je prázdna.

Odkaz

Anton Srholec zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov v Bratislave. Zanechal za sebou príklad, ktorý presahuje jeho dobu: dôkaz, že sloboda nie je len absencia útlaku, ale aktívna voľba lásky a služby — aj za cenu osobných obetí.

Život Antona Srholca je príbehom odvahy, viery a nezlomnej vôle. Svojím životom pred i po roku 1989 sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženskú slobodu, ľudskú dôstojnosť a práva.

Cena slobody, ktorá nesie jeho meno, chce každý rok pripomínať, že takéto životy existujú — a zaslúžia si byť videné.